Život Prešova
online
online
Ladislava Čemického volali otcom moderného slovenského akvarelu
06.01.2015 Bratislava
Stupava/Bratislava 6. januára (TASR) – Slovenský maliar a pedagóg Ladislav Čemický zomrel 6. januára pred 15 rokmi.
Zanechal po sebe hodnotné dielo, ktorého úroveň dosiahla európske rozmery. V jeho olejových figurálnych kompozíciách sa často prelína reálne a symbolické, lyrické a civilistické. K významným prácam majstra Čemického patria okrem iných Chudinka Mariška (1934), Odpútané kone (1935), Autoportrét (1940).
Ladislav Čemický sa narodil 24. marca 1909 v Čemiciach, ktoré zanikli pri výstavbe priehrady Liptovská Mara. Pochádza z jedného z najstarších liptovských zemianskych rodov, ktorého viacerí členovia mali umelecké sklony. V rokoch 1929-1934 študoval Čemický na umeleckej škole v maďarskej Budapešti u profesora Istvána Csóka. Pod jeho vedením začal uplatňovať svoje výtvarné cítenie i maliarske videnie. Jeho osobnosť sa v Budapešti formovala v spoločnosti ľavoorientovanej inteligencie a jeho kresby, štúdie a obrazy odrážali vzťah k sociálnym problémom doby, ako boli nezamestnanosť, fašizmus, vojna. Vzdelanie si doplnil mnohými študijnými cestami po západnej Európe, z ktorých najvýznamnejší bol pobyt v Paríži vo Francúzsku. Tu sa stretával s Pablom Picassom a ďalšími umelcami tzv. Parížskej školy – avantgardnou skupinou, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na európske medzivojnové obdobie.
Od roku 1938 žil Ladislav Čemický v Bratislave. Stal sa členom umeleckej skupiny Generácia 1909, ktorú tvorili poprední umelci narodení približne v tom roku. V rokoch 1949-1976 odovzdával Čemický svoje vedomosti študentom na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, od roku 1964 ako vysokoškolský profesor. V roku 1949, sa stal zakladajúcim členom a prvým predsedom Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov. Svoj tvorivý život prežil prevažne v umeleckom a kultúrnom prostredí Bratislavy s priebežnými inšpirujúcimi návratmi do rodného Liptova.
Výtvarník Ladislav Čemický zasvätil svoju tvorbu lyrickej krajinomaľbe, portrétnej a figurálnej maľbe, ale aj odrazu doby, v ktorej žil. Venoval sa obrazom so sociálnou a folklórnou tematikou. Bol tiež veľmi plodným portrétistom. Maľoval žánrové podobizne, portréty predstaviteľov slovenskej kultúry a priateľov. V rokoch 1947-1949 v dekoratívnom výraze maľby vychádzal z ľudového výtvarného prejavu. Neskôr spracúval celé súbory žánrovo portrétnych a figurálnych kompozícií a skíc so sociálnou, povstaleckou, jánošíkovskou a folklórnou tematikou (Robotníci, Proti prúdu, Hrôza, Vrany, Vraždili, Legenda o Jánošíkovej smrti). V 50. rokoch 20. storočia sa vrátil k zmývanému akvarelu, ktorým zachytával náladové prírodné scenérie zo stredného Slovenska, Liptova, okolia Bratislavy, ale i z cudziny. Vystavoval doma i v zahraničí.
Ladislav Čemický zomrel 6. januára 2000 v Stupave. Počas svojho života získal viacero vyznamenaní a cien, medzi inými Cenu mesta Bratislavy (1948), titul Zaslúžilý umelec (1965) a titul Národný umelec (1975).
Zanechal po sebe hodnotné dielo, ktorého úroveň dosiahla európske rozmery. V jeho olejových figurálnych kompozíciách sa často prelína reálne a symbolické, lyrické a civilistické. K významným prácam majstra Čemického patria okrem iných Chudinka Mariška (1934), Odpútané kone (1935), Autoportrét (1940).
Ladislav Čemický sa narodil 24. marca 1909 v Čemiciach, ktoré zanikli pri výstavbe priehrady Liptovská Mara. Pochádza z jedného z najstarších liptovských zemianskych rodov, ktorého viacerí členovia mali umelecké sklony. V rokoch 1929-1934 študoval Čemický na umeleckej škole v maďarskej Budapešti u profesora Istvána Csóka. Pod jeho vedením začal uplatňovať svoje výtvarné cítenie i maliarske videnie. Jeho osobnosť sa v Budapešti formovala v spoločnosti ľavoorientovanej inteligencie a jeho kresby, štúdie a obrazy odrážali vzťah k sociálnym problémom doby, ako boli nezamestnanosť, fašizmus, vojna. Vzdelanie si doplnil mnohými študijnými cestami po západnej Európe, z ktorých najvýznamnejší bol pobyt v Paríži vo Francúzsku. Tu sa stretával s Pablom Picassom a ďalšími umelcami tzv. Parížskej školy – avantgardnou skupinou, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na európske medzivojnové obdobie.
Od roku 1938 žil Ladislav Čemický v Bratislave. Stal sa členom umeleckej skupiny Generácia 1909, ktorú tvorili poprední umelci narodení približne v tom roku. V rokoch 1949-1976 odovzdával Čemický svoje vedomosti študentom na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, od roku 1964 ako vysokoškolský profesor. V roku 1949, sa stal zakladajúcim členom a prvým predsedom Národného ústredia Zväzu československých výtvarných umelcov. Svoj tvorivý život prežil prevažne v umeleckom a kultúrnom prostredí Bratislavy s priebežnými inšpirujúcimi návratmi do rodného Liptova.
Výtvarník Ladislav Čemický zasvätil svoju tvorbu lyrickej krajinomaľbe, portrétnej a figurálnej maľbe, ale aj odrazu doby, v ktorej žil. Venoval sa obrazom so sociálnou a folklórnou tematikou. Bol tiež veľmi plodným portrétistom. Maľoval žánrové podobizne, portréty predstaviteľov slovenskej kultúry a priateľov. V rokoch 1947-1949 v dekoratívnom výraze maľby vychádzal z ľudového výtvarného prejavu. Neskôr spracúval celé súbory žánrovo portrétnych a figurálnych kompozícií a skíc so sociálnou, povstaleckou, jánošíkovskou a folklórnou tematikou (Robotníci, Proti prúdu, Hrôza, Vrany, Vraždili, Legenda o Jánošíkovej smrti). V 50. rokoch 20. storočia sa vrátil k zmývanému akvarelu, ktorým zachytával náladové prírodné scenérie zo stredného Slovenska, Liptova, okolia Bratislavy, ale i z cudziny. Vystavoval doma i v zahraničí.
Ladislav Čemický zomrel 6. januára 2000 v Stupave. Počas svojho života získal viacero vyznamenaní a cien, medzi inými Cenu mesta Bratislavy (1948), titul Zaslúžilý umelec (1965) a titul Národný umelec (1975).
0
www.ZIVOTPO.sk
